Uverejnené v mesačníku Stavba 2/2005.
        
Ako efektívne znižovať náklady na vykurovanie
 
     V domácnostiach je podstatná časť energie (60 – 75 %) spotrebovaná na vykurovanie. Terajší stav väčšiny objektov na Slovensku je vo veľmi nehospodárnom stave a má potenciál znížiť spotrebu energie na vykurovanie na 1/3 súčasnej hodnoty. Predpokladá to vykonať na nich určité technické úpravy a motivovať  užívateľov, aby ich správne používali.
Výška nákladov na vykurovanie je ovplyvnená :
-  nárokmi užívateľov na výšku tepelnej pohody v priestore a čase
-  účinnosťou zdroja tepla a jeho rozvodov
-  tepelno-technickými vlastnosťami objektu
 
Výška tepelnej pohody
Zmena teploty v miestnosti o 1^oC znamená zmenu spotreby energie o asi 7%. Vo vykurovacej sezóne by vetranie malo byť krátkodobé a intenzívne. Regulovaním teploty hoci aj s pôvodnými ventilmi je možné obmedziť prekúrenie priestorov, hlavne v čase, keď nie sú využívané. Nastavenie prietoku dodávanej vody v ústrednom kúrení ventilom na päte domu v dvanásť bytovom dome z pôvodných 6 000 litrov za hodinu na bezpečne postačujúcu úroveň 1 800 litrov za hodinu bola znížená spotreba objektu o asi 15 % bez nákladov. Zmenšilo sa prekurovanie objektu, niektoré predtým trvale pootvorené okná sa zatvorili.
 
Tepelno-technické vlastnosti objektu
 
Ak aj  predpokladáme, že novostavby vyhovujú parametrom uvedeným v STN 730540  Zmena 5:1.II.1997, väčšina starších objektov má všetky parametre mnohonásobne horšie. Priemerné tepelné straty základných typov objektov (obytný dom a rodinný dom) sú uvedené v nasledujúcej tabuľke (zdroj SPP, 10.2001) :
                                                           Rodinný dom                               byt
Okná a vonkajšie dvere                       25 – 35 %                               30 – 45 %
Obvodové steny                                  20 – 30 %                               30 – 40 %
Stropy a strechy                                  25 – 30 %                               15 – 20 %
Podlahy                                               10 – 15 %                                 2 -  5  %
Oprava plášťa objektu by v každom prípade mala zahrňovať aj opatrenia na zníženie jeho energetickej náročnosti. Je vhodné plánovať a realizovať ich v správnom časovom slede, s primeranou účinnosťou tak, aby sa navzájom neprekážali a nepoškodzovali sa. Väčšinou sa však s objektmi nič nedeje kvôli nedostatku voľných prostriedkov a objektívnych informácií.
 
Otvory budov.
     Až 40 %  tepelných strát budov pripadá na okná, dvere a iné otvory budov. Je to preto, že mnohé zatváracie systémy sú nefunkčné, okná a dvere sú bez tesnení alebo sú tesnenia opotrebované. V niektorých prípadoch neodborne inštalované tesnenie znemožňuje okno uzatvoriť.  Najskôr treba opraviť zatváracie systémy okien a zámky dverí, doplniť a riadne upevniť (najlepšie prilepiť) prahy vchodových dverí a dverí oddeľujúcich vykurované priestory od nevykurovaných. Potom do prvej medzery zvonku aplikovať tesnenie, ktoré v stlačenom stave má menšiu hrúbku, ako je utesňovaná medzera. V prípade použitia tmelu a oddeľovacej fólie sa na očistený a odmastený povrch okenného rámu nanesie prúžok tmelu hrubší, ako je utesňovaná medzera a prekryje sa pásikom tenkej oddeľovacej fólie. Zaistením okna zatváracím systémom sa na okennom ráme vytvorí presný odtlačok okna. Zmenšením medzery medzi oknom a okenným rámom (dverami a zárubňami) sa výrazne zníži neželaná infiltrácia, čo prinesie úsporu až 30 % nákladov na vykurovanie. Ak je okenný rám pevne osadený v stene (nehýbe sa), niekedy stačí medzeru medzi stenou a okenným rámom utesniť stavebným tmelom. Ak sa však okenný rám hýbe, je nutné túto medzeru najskôr zapenovať. Ak sa zapenúva cez technologické otvory bez odtrhnutia krycích líšt, je treba dať pozor na deformáciu okenných rámov. Návratnosť investície je jedna vykurovacia sezóna.
     Otvory s jednoduchým zasklením je v každom prípade nutné doplniť druhým sklom. Ak sú okná zdravé a nemienite ich meniť, je vhodné doplniť presklenie tretím sklom. Zníži sa tak prestup tepla plochou presklenia na polovicu predchodzej hodnoty a vyrieši sa problém rosenia sa skiel.
      Ak sa rozhodnete pre výmenu okien (návratnosť investície 6 – 12 rokov), najlepšie je vybrať si výrobcu, ktorého dielo sa osvedčilo niekoľko zím. Parametre skla uvádzané v reklame nie vždy zodpovedajú skutočnosti. Najhodnovernejšia previerka vlastností zasklenia je v zimných mrazoch. Kvalitné vákuové sklo by malo zachytiť minimálne 60 % rozdielu teploty interiér - exteriér a nemalo by sa zarosovať ani v mrazoch. Prílišná tesnosť okien bez zateplenia fasády často znamená rosenie sa tepelných mostov a vznik plesní.
 
Fasáda budovy – zateplenie
     Zateplenie fasády domu je najlepšie prepracované opatrenie so širokou ponukou výrobcov a vyhotoviteľov. Spolu s kvalitnou povrchovou úpravou zakryje aj nedostatky pôvodného povrchu budovy. Je však najnákladnejšie, návratnosť investície je často viac než 15 rokov. Malo by sa postupovať podľa projektu vypracovaného na základe tepelne – technického posudku objektu a malo by sa zveriť do rúk odborníkom.
     Pri zateplovaní budov sa často zabúda na strop vykurovaného priestoru, hoci ten tvorí niekedy až 50 % plochy plášťa budovy. V prípade štítových striech,  ak sa priestor povaly nepoužíva, je vhodné zateplenie zhora s použitím 10 cm hrubej mäkkej izolácie a paropriepustnej fólie. Po úprave však povala nebude pochôdzna. Na pohyb osôb alebo uloženie materiálu bude nutné vybudvať pódium. Návratnosť takejto investície je do dvoch rokov.
     V prípade rovných striech je vhodné zateplenie spojiť s opravou hydroizolácie.  Núdzové riešenie je zateplenie stropu vykurovaného priestoru. Akceptovateľný úbytok výšky horného podlažia 5 cm je vyvážený výrazným znížením úniku tepla cez strop, ale aj sálania tepla z rozpálenej strechy počas letných horúčav. Opatrenie je možné realizovať aj v jednotlivých bytoch s nákladmi asi 500 Sk/m².  Doteraz nebolo realizované samostatne, návratnosť nie je overená.
 
Účinnosť zdroja tepla a jeho rozvodov.
 
      V rodinných domoch často pomôže výmena zastaraného kotla za moderný doplnený o programovateľnú riadiacu jednotku. Zvýši sa tak účinnosť spaľovania a zamedzí sa prekurovaniu v čase, kedy nie je žiadúce.
      V obytných domoch je väčšinou cena jednotky tepla daná direktívne. Účinnou reguláciou je možné zabezpečiť požadovanú tepelnú pohodu rovnomerne v celom zložitom objekte. Samotná regulácia však neznamená automaticky zníženie spotreby, ak sa o ňu nebudú snažiť užívatelia. Sú známe prípady, kedy po vyregulovaní objektu jeho spotreba stúpla. Je to preto, že teplo sa dostalo aj tam, kde ho predtým nebolo dosť a užívatelia sa riadia heslom „Prečo  by som šetril teplom, keď to aj tak nezbadám na ročnom vyúčtovaní.“ Namiesto správneho „Ak budem teplom šetriť ja aj ostatní, všetci to zbadáme na ročnom vyúčtovaní.“ Dobre fungujúci systém regulácie doplnený o spoľahlivé pomerové merače spotreby tepla sú správnou cestou k dosiahnutiu hospodárenia s teplom v zložitom objekte s mnohými odberateľmi.
  
Stanovenie koeficientov polohy miestnosti
 
      Ako ale naložiť s údajmi odčítanými z pomerových meračov? Na to nie je možné uplatniť univerzálne korekcie polohy meranej miestnosti, lebo tepelne – technické vlastnosti budov majú veľmi široký rozsah parametrov. Voľba systému vyhodnotenia je spravidla ponechaná na užívateľov, ktorí o ňom nemajú ani základné vedomosti. Pravidlo 100% úhrady podľa údaja merača veľmi poškodzuje byty s viacerými vonkajšími stenami, lebo okrem letných horúčav, ktoré niekedy spôsobia počítanie merača aj keď nie je teplo dodávané, nie je zohľadnená nadmerná spotreba tepla stratou cez celú ochladzovanú plochu.     Najspravodlivejšie je uplatnemie  princípu rovnakej ceny za rovnakú tepelnú pohodu v každej miestnosti objektu. Spočíva v tom, že sa vypočítajú tepelné straty každej vykurovanej miestnosti za podmienok, ktoré si zvolia užívatelia. Na základe tepelných strát jednotlivých miestností objektu je vypočítaná potreba výkonu vykurovacieho telesa na jednotku plochy miestnosti. Koeficient polohy miestnosti sa stanoví ako podiel veľkosti potrebného výkonu pre miestnosť s najnižšími stratami objektu k výkonu potrebnému pre danú miestnosť.
Príklad výpočtu koeficientov polohy miestnosti:
     V dvanásťbytovom tehlovom dome v Pezinku postavenom v roku 1955,  ktorý je charakterizovaný tepelným odporom stien U_s = 0,52  m²K/W, medzi podlažiami U_p = 0,4 m²K/W a nad horným podlažím U_N = 0,9 m²K/W, sa obyvatelia rozhodli výpočet koeficientov realizovať pre referenčnú teploty exteriéru  T_e = +1^oC, v miestnostiach T_i = + 22^oC.
Miestnosť s plochou 14,32 m²  v strede objektu má vypočítanú tepelnú stratu 508W, výkon 4,9 m stúpačiek je 91 W. Zostávajúcich 417 W je meraný výkon radiátora = 29,13 W/ m². Je to najmenšia hodnota v objekte a slúži ako referenčné číslo pre ostatné miestnosti objektu.
Miestnosť s plochou 11,62 m²  horného podlažia na okraji domu má vypočítanú tepelnú stratu 974 W, výkon 0,9 m stúpačiek je 15 W. Zostávajúcich 959 W je meraný výkon radiatora ´82,5 W/ m², čo je najvyššia hodnota v objekte.
Na dosiahnutie teploty T_i = + 22^oC je v miestnosti v strede domu potrebné 0,35 meraného výkonu miestnosti na okraji horného podlažia. Vypočítané číslo 0,35 je koeficiantom polohy radiátora. Rovnakým spôsobom sa vypočítajú koeficienty pre každú miestnosť domu.
Ako potom vyzerá rozúčtovanie nákladov na teplo?
1. Pomerový údaj o spotrebe tepla odčítaný z merača vynásobený konštantou radiátora a koeficientom polohy udáva mieru tepelnej pohody dosahovanú v miestnosti.
2. Súčet všetkých takto vypočítaných údajov miestností v objekte je sumárne číslo, ktoré sa porovná so skutočnou spotrebou tepla odčítanou na merači umiestneného na päte domu. Tak sa stanoví spotreba tepla v jednotlivých miestnostiach domu. V tomto sú už započítané aj všetky nemerané straty objektu (radiátory v suteréne a rozvody ústredného kúrenia).
3. Sčítaním údajov z miestností bytu  sa stanoví podiel bytu na spotrebe objektu a tak aj výška platby za dodávané teplo na ústredné kúrenie.

Ako môžu obyvatelia ovplyvniť svoju spotrebu?
Znížením teploty v miestnosti klesne spotreba tepla.  Ak má niekto vyššie nároky na teplotu v miestnosti, ich naplnenie ho bude niečo stáť. Správne vetraníe (krátkodobé a intenzívne) sa priaznivo odrazí na spotrebe tepla. Trvalé potvorenie okna nad kúriacim radiátorom môže až zdvojnásobiť spotrebu miestnosti.Ošetrenie spoločných priestorov (zasklenie a utesnenie  pivničných a schodiskových okien a vchodových dverí, zaizolovanie tepelných rozvodov) sa môže podieľať na znížení strát  objektu vo výške aj viac ako 10% .
 
Ing.Karol Chvostál